Ako udržať skladové zásoby v rovnováhe
Udržať skladové zásoby v optimálnom množstve nie je jednoduché a závisí od viacerých faktorov, vrátane odvetvia, v ktorom firma pôsobí. Manuálna evidencia a plánovanie v tabuľkách dnes často nestačia. Stále častejšie sa preto využívajú sofistikovanejšie nástroje, ktoré spresňujú riadenie zásob, zefektívňujú skladové procesy a znižujú riziko chýb.
Ako a čím optimalizácia skladových zásob začína? Najlepšie tak, že si firma stanoví jasný cieľ. „Cieľom firiem je väčšinou mať v sklade dostatok tovaru na pokrytie dopytu, no zároveň sa vyhnúť nadmerným zásobám, ktoré zaberajú miesto a viažu kapitál. Hlavné je mať prehľad o tom, čo v sklade máte, ako rýchlo sa tovar predáva a ktoré položky je potrebné doplniť,“ poznamenáva Jaroslav Šufajzl, sales consultant v spoločnosti GRiT.
Prístup firiem sa v posledných rokoch výrazne zmenil. „Niekoľko rokov pred pandémiou sa v súvislosti so zásobami neustále skloňoval prístup just in time. Potom prišiel covid, zablokovaný Suezský prieplav, zvýšenie cien ropy a ďalšie faktory, ktoré narušili dodávateľský reťazec, a firmy začali hľadať iný spôsob riadenia zásob,“ opisuje Petra Tylová, riaditeľka logistiky a distribúcie v spoločnosti Sluno. Podľa nej si firmy musia najprv uvedomiť, prečo vlastne zásoby držia. Ide o zásoby materiálu do výroby, finálne výrobky na predaj alebo tovar na distribúciu? Čo firme hrozí, ak zásobu mať nebude? Ohrozí tým výrobu alebo nebude mať čo predávať? A naopak, aké riziká vznikajú pri držaní zásob? Ide o tovar s dátumom spotreby, ktorý bude potrebné vyhodiť? Alebo o drahý tovar, ktorý bude zbytočne ležať na sklade? Dôležitou otázkou je aj to, či sklad v aktuálnych priestoroch zvládne také množstvo zásob. „Neexistuje jedno univerzálne pravidlo, ktoré by sa dalo aplikovať. Pre každú firmu optimalizácia znamená niečo iné a je nevyhnutné, aby ju riadil niekto, kto dokáže zhodnotiť celý reťazec a všetky možné dôsledky,“ dodáva Petra Tylová.
Ako často a v akom množstve?
Častou otázkou je, či sa firmám viac oplatí nakupovať tovar častejšie v menších objemoch, alebo menej často vo väčších objemoch. „To závisí od viacerých premenných, ktoré sa v čase menia. Hlavnú úlohu zohráva najmä cena práce, cena dopravy, cena skladovania a cashflow firmy,“ uvádza Ondřej Klement, chief delivery officer v spoločnosti Logio. Treba tiež zohľadniť situáciu na trhu, najmä pri komoditách, ktorých môže byť obmedzené množstvo alebo ktorých nákupná cena výrazne kolíše. Výber stratégie závisí od typu podnikania a skladovacích možností. „Firmám, ktoré pracujú s rýchloobrátkovým tovarom alebo s tovarom s krátkou trvanlivosťou, ako sú napríklad potraviny, sa viac oplatí nakupovať častejšie v menších objemoch. Tým sa znižuje riziko, že tovar v sklade zastará alebo sa nepredá,“ zdôrazňuje Jaroslav Šufajzl. Naopak, firmy obchodujúce s tovarom s dlhšou životnosťou, ako je napríklad náradie alebo elektronika, zvyčajne uprednostňujú menej časté a väčšie nákupy. Tento prístup pomáha šetriť náklady na dopravu a zároveň zabezpečuje, že firma disponuje dostatočnými zásobami na pokrytie stabilného dopytu.
Pokračovanie článku nájdete v poslednom vydaní českého časopisu Systémy logistiky na strane 60.