SSCC kódy pomáhajú zefektívniť príjem tovaru, hovorí David Reichel

Automatizácia
15.2.2022

Na jednoznačnú identifikáciu logistickej jednotky, napríklad palety, slúži SSCC kód (Serial Shipping Container Code čiže sériové číslo logistickej jednotky). O možnostiach a perspektívach využitia SSCC kódov, trebárs v spojení s EDI komunikáciou, sme hovorili s Davidom Reichelom, ktorý v spoločnosti GRiT zastáva pozíciu solution architect.

Aká je v súčasnosti miera uplatnenia SSCC kódov v logistike? V ktorých odvetviach sa využívajú viac, a v ktorých, naopak, menej?

Na úvod by som zopakoval rozdiel medzi SSCC a ELE (tzv. Európska logistická etiketa). Sám osebe nám toho totiž SSCC kód veľa nepovie. Je to prosto unikátne poradové číslo logistickej jednotky. V tejto podobe má dôležitú úlohu pre vysledovateľnosť tovaru, pretože umožňuje zaznamenávať, kde sa logistická jednotka s konkrétnym tovarom v distribučnom reťazci pohybuje. SSCC kód tvorí neoddeliteľnú súčasť logistickej etikety, kde navyše môžu byť vďaka štandardu GS1-128 zakódované ďalšie údaje o prepravovanom tovare, typicky identifikácia tovaru (GTIN), jeho množstvo v logistickej jednotke, šarža či dátum exspirácie.

Tak sa dostávame k praktickému využitiu, pretože na pár „pípnutí“ (načítaní) kódov čítačkou z palety si  môže príjemca okamžite vo svojom systéme urobiť príjem, pretože vie, čo presne je na danej palete a môže to bez rozbaľovania a kontrol okamžite naskladniť (dať do dostupnej zásoby) a tak ďalej. Toto však logicky platí len pre homogénne jednotky, teda napr. paletu iba s jediným výrobkom rovnakej šarže.

Značenie SSCC kódmi však možno prepojiť s EDI komunikáciou, a to nám odrazu dáva celkom nové možnosti. Pretože keď mám poriadok v sklade a presne viem, aký tovar alebo aká šarža mi na ktorej palete leží, tak prečo to rovno nezdieľať? To znamená okrem toho, že na palete môže byť unikátna identifikácia pomocou SSCC, tak môže následne v EDI komunikácii rovno odísť avízo dodávky (správa DESADV), ktoré obsahuje presné rozdelenie tovaru po jednotlivých paletách. Odberateľ potom môže presne vedieť, na ktorej palete je ktorý tovar z celej dodávky, prípadne, ak dodávateľ tieto informácie zdieľa, tak aj to, aké sú sériové čísla, šarže alebo exspirácia daného tovaru na konkrétnej palete.

Vyššie uvedený príklad príjmu tovaru v sklade sa v tej chvíli mení. Náhle totiž môžem každú paletu prijať iba jediným pípnutím (načítaním práve toho SSCC kódu) a môj skladový systém okamžite vie (z dát od dodávateľa k tejto palete), o akú paletu ide, aké výrobky na nej sú, aké majú šarže, exspiráciu alebo napríklad i jednotlivé sériové čísla. A to jednak pre homogénne, jednak pre mixované palety.

Miera uplatnenia týchto kódov v logistike je teda veľká. Väčší odberatelia alebo logistické firmy prosto s rastúcim počtom svojich dodávok, ktoré sú čoraz väčšie (t. j. dodávateľ dodáva viac paliet), a s rastúcim počtom kamiónov, ktoré narážajú na obmedzený počet kapacít rámp a závozových okien, chcú a musia zefektívňovať. A možnosť prijať naraz celú paletu alebo zrýchľovať odbavenie kamiónu je pre tieto spoločnosti z hľadiska konkurenčnej výhody veľmi zaujímavé. A tu je jedným z pomocníkov práve DESADV s SSCC. Takže v prípade retailových odberateľov, ako je Ahold, Makro, Globus a pod., je toto už bežná vec. V prípade najviac vyrastených e-commerce hráčov, ako je napr. Alza alebo Rohlík, platí to isté. Prosto sa do toho musí dorásť. Pre odberateľa, ktorý od dodávateľov berie po prepravke či jednej palete, to taký veľký význam mať nemusí (v takom prípade i pri využití EDI odberateľ vie, že prepravka alebo paleta má to, čo je na danom DESADV). Akonáhle je však dodávka na viacerých paletách, tak to bez SSCC variantu DESADV alebo bez rozoberania palety nezistí.

Čo prípadne dosiaľ bráni masívnejšiemu využitiu SSCC kódov? V čom spočívajú prekážky ich nasadenia, čo môže spôsobovať problémy pri implementácii alebo v reálnej prevádzke?

Pokiaľ sa budeme baviť o SSCC v spojení s DESADV, tak na efektívne fungovanie treba niekoľko vecí: Obchodní partneri musia mať EDI, ďalej dodávateľ musí byť schopný dať dohromady správny obsah. Ak to nemá byť ručná činnosť, ktorá mu pridáva prácu, tak potrebuje svoju expedíciu riadiť a mať WMS, aby vedel, čo presne bude expedovať a čo je/bude na ktorej palete. Príjemca potom opäť musí vedieť správne a vhodne spracovať uvedené informácie a, samozrejme, prekonať úvodnú bariéru, a to, že nie je nutné každú paletu rozbaľovať. Toto môžu byť prekážky, ktoré v prípade niektorých spoločností rozvoj SSCC kódov môžu brzdiť.

Samozrejme, i pre malých dodávateľov bez WMS je na trhu mnoho menších EDI riešení, kde možno SSCC dodací list vytvoriť.

Ako vidíte budúcu perspektívu SSCC kódov? Sú nejaké podobné alebo konkurenčné technológie na identifikáciu logistických jednotiek a dohľadateľnosť tovaru v dodávateľskom reťazci?

Ak je SSCC kód myslený ako unikátne označenie palety, respektíve toho, čo je v distribúcii, tak tu asi nie je čo riešiť a vymýšľať. Iná vec je nosič. To, či bude namiesto formy EAN128 na ELE etikete v čipe alebo v nejakom QR kóde, je iba technická záležitosť, na princípe to nič nemení. Zlepšenie môže byť na úrovni technického spracovania (snímacie brány a RFID čipy),kde odpadne napríklad potreba „pípať“ každú paletu.

Samozrejmosťou v rozvoji je spojenie fyzickej jednotky, ktorá je v distribúcii a je identifikovaná unikátnym SSCC kódom, s konkrétnymi dátami – teda napríklad s DESADV, ktoré mi hovorí, aký tovar je na palete, akú má šaržu, exspiráciu a podobne.

Do akej miery vaša spoločnosť do svojich riešení začleňuje SSCC kódy?

Pretože v našom portfóliu je jednak systém na riadenie skladu (WMS), jednak EDI, sú SSCC kódy a ich previazanie s elektronickým avízom neoddeliteľnou a pevnou súčasťou nášho portfólia.

Našimi riešeniami sme schopní odberateľom rýchlo zapojiť ich dodávateľov do EDI komunikácie a takisto im umožniť, aby distribuované prepravné jednotky identifikovali SSCC kódy s nadväznosťou na elektronické avízo DESADV. Alebo, naopak, dodávateľom pomocou WMS umožniť efektívne expedovať a mať poriadok v sklade.

Rozhovor vyšiel v časopise Systémy Logistiky, pripravil ho David Čapek.